Prvé slzičky už máme dávno za sebou. Po tom, čo nás medzi sebou privítali starší kamaráti, stali sa z nás veľkí škôlkari, ktorí radi tvoria, skúmajú, objavujú, premýšľajú a zažívajú kopec zábavy. Každý deň zdolávame 240 až 336 schodov a prekonávame rôzne výzvy. Spoločne sa všetci hráme, cvičíme a spoznávame svet. Dokonca aj ten, v ktorom žili naši prarodičia.
V múzeu v Krivanoch sme videli veľa zaujímavých vecí, ktoré používali pri svojej práci.
Vonku chodíme takmer každý deň. V jeseni sme si užívali posledné lúče slniečka a šuchotanie lístia pod nohami. Keď napadal sneh chodili sme sa sánkovať, guľovať a postavili sme aj pár snehuliakov.
Pred Vianocami sme zistili koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok, spoločne sme ich ozdobili a naplnili, aby sme potešili starkých, ktorí žijú mimo svojich domovov.
Nás zase potešil príchod Mikuláša, ale aj nové hračky pod stromčekom, či nové knižnice plné krásnych kníh.
Jedná milá teta (ÚNSS) nám s takým usmievavým prístrojom skontrolovala očká, predškoláci si stihli overiť obratnosť svojho jazýčka s pani logopedičkou, rôzne schopnosti a vedomosti s pani špeciálnou pedagogičkou a pán psychológ sa prišiel pozrieť ako sú predškoláci pripravení do školy.
V divadielku, O myške Eliške, sme sa dozvedeli, kto je pravý kamarát. Pani Radačovská nám ukázala ako sa pečie chlebík, ujovi Andrejovi sme zase pomohli my, s prekladaním štiepky a z obce sme si požičali krásne kroje, ktoré sme si mohli aj vyskúšať a veľmi sa nám páčili.
Teraz sa už tešíme na prvé jarné lúče, ktoré nám prinesú ďalšie nezabudnuteľné zážitky.
Pozdravujú detičky z MŠ Krivany a celý pracovný kolektív, ktorý sa o nich každý deň s láskou stará a sprevádza ich výchovno-vzdelávacím procesom