Škola v prírode ako v rozprávke
alebo
ako prváci vandrovali
Kde bolo tam bolo, v krajine kde sa veľa smialo a hralo žila raz jedna veľká prvácka rodinka. To im bolo sveta žiť! Veľa sa učili, kreslili, spievali a radi sa mali. Jedného dňa sa vybrali do sveta šťastie skúsiť. Išli a išli až prišli do kráľovského mesta Stará Ľubovňa. Pod hradom sa pýtali do služby. Najprv sa učili za pastierov, potom na skusy ku gazdovi – no prasiatka im smrdeli a tak sa pýtali do služby k drotárovi. Ťažká to bola práca, skoro rok doma neboli. Povedali si teda, že lepšie by im bolo v mlyne. Nosili vrecia s obilím, veľa pracovali a tak si posúchy vyslúžili. To vám bola dobrota! Keď už všetky remeslá vyskúšali, rozhodli sa ísť na hrad pozrieť kráľa i kráľovnú pozdraviť. Od drotára sa totiž dozvedeli, že sa na hrade akési klenoty stratili. Hotový poklad! Tak sa tam vybrali. Na hrade ich privítali, no zároveň im neľahké úlohy dali a hádanky, pri ktorých sa riadne zapotili. Putovali hradom od krásnej dievčiny ku kováčovi, pri ktorom museli počítať i hádzať podkovy. Nakoniec sa na nich šťastie usmialo a klenoty našli. Keďže kráľ bol veľmi šťastný, za odmenu im sľúbil kráľovstvo, len si musia spomedzi seba vyvoliť kráľa. Radili sa oni radili a vybrali si za kráľa Maroša. Tak na hrade panoval Maroš I. Dobre im bolo, lebo kráľ bol milý, spravodlivý a veľmi múdry. Mal svoj ľud rád a preto im pod hradom rytierske hry pripravil. Boli tu šermiarske súboje s rôznymi bodákmi, mečmi a mačetami, ba aj gumenými kyjakmi. Tomu všetkému sa prizerala a udatným rytierom palce držala krásna princezná Alexandra. Počas súbojov sa rozhodovalo o živote a smrti! A víťaz - ten mal byť princeznou pobozkaný. No v poslednej chvíli si to princezná rozmyslela a ušla.
Prvákom sa krásne žilo v tej Starej Ľubovni – v škole v prírode – a žili by si tam aj dodnes.Hrali by sa, spievali, na prechádzky ku boroviciam Vejmutovkám chodili, v bazéne kúpali ... keby nezazvonil zvonec a ich rozprávky nebol koniec!
PaedDr. Katarína Janičová